K náhrade trov konania žalovaného, ak mu súd doručil na vyjadrenie žalobu, ktorú následne odmietol ako podanú bez autorizácie
I. Ak ide o zodpovednosť za procesný úspech alebo za zavinenie podľa § 255 a § 256 CSP, nemožno vo veci konajúcemu súdu v civilnom konaní uložiť povinnosť nahradiť trovy konania; uvedené platí bezvýnimočne vo vzťahu ku všetkým subjektom, ktorým by mohol potencionálny nárok na náhradu trov, vrátane trov dokazovania, či separatných trov, vzniknúť. Od procesného zavinenia v zmysle § 256 CSP tej - ktorej sporovej strany závisí uloženie povinnosti náhrady trov konania. Účastník konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti.
II. Pokiaľ sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z objektívneho hľadiska odmietnutie žaloby, ktorým sa konanie končí, procesne zavinila žalobkyňa lebo elektronickými prostriedkami podanú žalobu podala bez autorizácie podľa osobitného predpisu a túto dodatočne nedoručila v zákonnej 10-dňovej lehote v listinnej podobe, ani elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu, ide o naplnenie zákonnej zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie ohľadom trov konania jeho účastníkov v zmysle § 256 CSP.