K náhrade trov konania o kasačnej sťažnosti vo veci rozhodnutia o správnom delikte podľa zákona o diaľničnej známke zrušeného správnym súdom

I. V prípade sťažovateľa je nesporné, že krajský súd zrušil rozhodnutie okresného úradu a vec vrátil na ďalšie konanie s právnym záverom, že konanie sťažovateľa síce formálne napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu obsiahnutú v § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých predpisov v znení neskorších predpisov, avšak v ňom absentuje materiálny znak správneho deliktu (spoločenská nebezpečnosť a závažnosť).

II. Podaním kasačnej sťažnosti žalovaný nepochybne využil svoje právo, no je evidentné, že otvoril právoplatne súdom uzavretú vec, v ktorej krajský súd konštatoval nielen formálne pochybenia sťažovateľa, ale predovšetkým identifikoval vec z pohľadu jej materiálnej stránky. Pokiaľ by žalovaný nepodal kasačnú sťažnosť a, ako už ústavný súd uviedol po identifikácii materiálnej stránky veci, sťažovateľovi by žiadne trovy kasačného konania nevznikli. Uvedená okolnosť mala byť v prípade sťažovateľa zo strany najvyššieho správneho súdu zohľadnená. V závere ústavný súd poznamenáva, že nespochybňuje argumentáciu najvyššieho správneho súdu o aplikácii uvedeného rozsudku najvyššieho súdu na prípad sťažovateľa, ako aj na obdobné prípady. Všeobecné súdy však musia pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania skúmať okolnosti daného prípadu, ktoré sú pre jeho priznanie relevantné a rozhodné.