K náhrade trov dôkazu, ktorý vyvrátil skutkové tvrdenia strany, ktorá bola nakoniec v spore úspešná

I. V súdenej veci nastala osobitná procesná situácia v spojitosti s náhradou trov odborného vyjadrenia. V zmysle § 259 v spojení s § 258 a § 206 CSP má osoba, ktorá spracovala odborné vyjadrenie, nárok na zaplatenie trov jej vzniknutých. Špecifickosť situácie v prejednávanom prípade súvisí s tým, že hoci bola žalobkyňa v konečnom dôsledku v spore úspešná, závery odborného vyjadrenia v plnej miere vyvrátili dotknuté/posudzované čiastkové skutkové tvrdenia žalobkyne. Išlo pritom o dôkaz, ktorý bol vykonaný na preukázanie pravdivosti výlučne tvrdenia žalobkyne a bol ňou opakovane vyslovene žiadaný. Krajský súd zdôrazňuje, že iba žalobkyňa bola stranou, ktorá požadovala vykonanie tohto dôkazu (grafologické preskúmanie jej podpisu na dohode o zrážkach zo mzdy), pričom jej súvisiace skutkové tvrdenia boli v plnej miere vyvrátené (jednoznačný záver odborného vyjadrenia, že ide o vlastnoručný podpis žalobkyne).

II. Aktuálne účinný procesný kódex neobsahuje ustanovenie, ktoré by takúto procesnú situáciu priamo riešilo. Z podstaty dotknutej problematiky je obsahovo i vecne najbližším ustanovením § 256 ods. 2 CSP, ktoré definuje danosť povinnosti náhrady trov konania pre stranu, ktorá procesne zavinila vznik trov, ktoré by inak (bez jej zavinenia) nevznikli. Je nepochybné, že bez výslovných (opakovaných) procesných návrhov žalobkyne by odborné vyjadrenie vykonané nebolo, a teda by nevznikli ani s ním spojené trovy. Rovnako je bez akýchkoľvek pochybností, že tvrdenia žalobkyne boli odborným vyjadrením v celom rozsahu vyvrátené. Za takéhoto stavu je plne primerané - zodpovedajúce i vyššiemu princípu spravodlivého usporiadania pomerov - uložiť povinnosť náhrady dotknutých trov iba žalobkyni.