K náhrade škody vzniknutej v dôsledku prevodu nehnuteľnosti, ktorú sa prevodca už zaviazal previesť na iného, ale prevodná zmluva nebola vložená do katastra nehnuteľností

Najvyšší súd SR už rozhodoval vo veciach, ktoré mali meritum veci podobný ako má preskúmavaná vec. Napr. v rozsudku z 30. januára 2001 sp.zn. 1 Cdo 31/2000, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 87/2001, dospel k záveru, že ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri nehnuteľností nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na iného, nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 OZ, podľa ktorej bol v katastri nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva. Ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. OZ). Najvyšší súd SR na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia, okrem iného, uviedol, že je síce pravda, že v čase uzavretia ďalšej zmluvy bola zmluvná voľnosť jej účastníkov už obmedzená, lebo v tom čase ešte nebolo právoplatne ukončené konanie o vklad vlastníckeho práva v zmysle skoršej zmluvy, porušenie uvedenej povinnosti ale nemá za následok neplatnosť nasledujúceho právneho úkonu, ktorým predávajúci previedol tú istú nehnuteľnosť na niekoho iného. Ak totiž bola scudzená nehnuteľnosť zmluvou viacerým subjektom alebo ak bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná dvakrát (resp. viackrát), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Treba prisvedčiť odvolaciemu súdu, že darca bol od vzniku zmluvy (kedy zmluva sa stala i účinnou – poznámka dovolacieho súdu) viazaný svojím zmluvným prejavom urobeným 13. januára 1998, no zo samého porušenia povinnosti previesť veci na žalobcu ešte nebolo možné vyvodiť neplatnosť ďalšej darovacej zmluvy zo 14. januára 1998, ako to urobil odvolací súd v napadnutom rozhodnutí.