K náhrade nemajetkovej ujmy za zásah do súkromného života spôsobený usmrtením nevlastného (partnerovho) dieťaťa / nevlastného súrodenca

I. Žalobkyňa 4/ je partnerkou otca poškodenej (žalobca 1/), v partnerskom vzťahu so žalobcom 1/je 10 rokov, má 2 deti z predošlého manželstva, ktoré zo začiatku žili s ňou. Začali sa zbližovať cez N. a I., tak so žalobcom 1/ kúpili dom na C., to bolo pred 8 rokmi, pričom v spoločnej domácnosti žili až do smrti poškodenej.

II. Žalobca 5/ poškodenú poznal odmala, keďže sa jeho mamka a A. poznajú už veľa rokov. Strávili spolu čas aj na rôznych výletoch. Chodil na rovnakú školu, čiže I. aj N. vídal pravidelne. Poznali sa, vzťah mali dobrý, ale ešte neboli nevlastní súrodenci. Keď sa ich rodičia dali dokopy, tak sa začali vídať pravidelne. Bývali spolu pod jednou strechou.

III. Odvolací súd zastáva názor, že pri posúdení blízkosti členov obdobného pomeru nemožno iba striktne vychádzať zo vzťahu napr. pestún a dieťa, poručník a dieťa, prípadne manžel a dieťa druhého manžela, ako žalovaná argumentovala v odvolaní, nakoľko aj v spoločnosti a spoločenských vzťahoch dochádza k vývoju a spoločnosť v súčasnom období nepozná iba výslovne takéto formy, ale akceptuje aj iné formy spolužitia, napríklad vzťah druh - družka aj s deťmi druha, pri ktorých vzniká obdobný pomer ako medzi manželom a dieťaťom druhého manžela, resp. medzi súrodencami, ako je aj v prejednávanej veci. Správne teda postupoval súd prvej inštancie ak skúmal, či smrťou poškodenej došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov 4/, 5/ a správne dospel k záveru, že je daná ich aktívna legitimácia v spore.