K možnostiam prieskumu záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona v správnom súdnictve
K hlavnému argumentu sťažovateľa o priamom zásahu záväzného stanoviska žalovaného do jeho subjektívnych práv ústavný súd (v zhode s najvyšším správnym súdom) uvádza, že záväzné stanovisko podľa § 140b zákona č. 50/1976 Zb. je opatrenie predbežnej povahy a slúži ako podklad na vydanie konečného rozhodnutia. Obsah tohto stanoviska je záväzný pre orgán vydávajúci konečné rozhodnutie (§ 140b ods. 1). Záväzné stanovisko nie je konečné rozhodnutie vo veci, teda takým rozhodnutím, ktorým by sa rozhodlo vo veci samej. Z povahy veci preto ani nemôže vyvolať priamy účinok, ktorým je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca, prostredníctvom založenia, zmeny alebo zrušenia jeho oprávnenia alebo povinnosti. Právny prívlastok „dočasnosti“ či „predbežnosti“ záväzného stanoviska podporuje aj zákonný mechanizmus upravený v zákone č. 50/1976 Zb., na základe ktorého účastník v územnom konaní môže docieliť zmenu záväzného stanoviska, a to podaním námietok proti záväznému stanovisku v rámci územného konania (§ 140b ods. 6), pričom obsah záväzného stanoviska môže namietať aj v odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v územnom konaní (§ 140b ods. 7). Uvedené má tiež za následok, že účastník môže učiniť predmetom prieskumu správneho súdu rozhodnutie vydané v územnom konaní, teda rozhodnutie vo veci, ktoré bude vychádzať z kritizovaného záväzného stanoviska.
Podobne:
- rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 8Sžk/4/2018
- rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp.zn. 8S/30/2017