K možnosti zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na akékoľvek existujúce aj budúce pohľadávky žalovaného voči jeho dlžníkom

Okresný súd podanie žalobcu označené ako Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietol z dôvodu, že žalobcom definovaný predmet záložného práva je neurčitý, keď žalobca neuviedol konkrétne pohľadávky, ktoré by mali byť predmetom záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením. Krajský súd vo vzťahu k otázke vymedzenia predmetu zálohu poukazuje na citované zákonné ustanovenia s tým, že zákon v § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzuje, že záloh musí byť určený buď jednotlivo, čo do množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Uvedený spôsob vymedzenia zálohu je možné vztiahnuť aj na záloh, ktorý má byť predmetom záložného práva nariadeného na základe zabezpečovacieho opatrenia súdom. Aj pre takýto záloh nepochybne musia byť splnené podmienky, aby predmet takéhoto súdom zriadeného záložného práva bol vymedzený spôsobom stanoveným zákonom. V prejednávanom prípade je vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiada zriadiť záložné právo na všetky a akékoľvek existujúce aj budúce pohľadávky žalovaného voči jeho dlžníkom, ktoré vznikli alebo vzniknú z akéhokoľvek právneho titulu, zrejmé, že žalobca sa nedomáha zriadenia záložného práva na individuálne určený predmet zálohu, ale žiada záloh vymedziť uvedeným okruhom peňažných pohľadávok, ktoré majú byť jeho predmetom. Zákon v citovanom ustanovení umožňuje, aby sa okrem individuálne či druhovo určených vecí predmetom zálohu stali aj veci, ktoré budú určené takým spôsobom, na základe ktorého bude možné počas trvania záložného práva určiť jednotlivú vec, právo či majetkovú hodnotu, ktorá je predmetom zálohu. V takomto prípade je podstatné, že konkrétny záloh nie je určený už v čase, kedy sa záložné právo zriaďuje, ale bude kedykoľvek počas existencie záložného práva určiteľný, teda bude možné identifikovať predmet zálohu, ktorým je pohľadávka zabezpečená.