K možnosti žiadať náhradu za užívanie rodinného domu nad rámec podielu, ak je dosť veľký na spoločné užívanie a spoluvlastník reálne neprejavil vôľu ho spoločne užívať

I. Ust. § 137 ods. 1 OZ vo svetle náhrady za neužívanie spoločnej veci si nemožno vykladať tak, že pokiaľ spoločnú nehnuteľnosť užíva len jeden zo spoluvlastníkov, je automaticky – bez ďalšieho – daný dôvod na vyplatenie náhrady neužívajúcemu spoluvlastníkovi. Nárok na vyplatenie predmetnej náhrady vzniká len za súčasného splnenia aj tej podmienky, že ide o užívanie nad rámec spoluvlastníckeho podielu.

II. Pokiaľ žalovaná užívala každú časť domu (teda vstupnú bránu, vchodové dvere, chodbu, toaletu, kúpeľňu, kuchyňu atď.), hoci sama tvrdí, že veci má iba v obývačke, kde aj prespáva, užíva v podstate celý rodinný dom. Akonáhle je rodinný dom s jednou obytnou jednotkou obývaný, nemožno hovoriť bez stavebnotechnického odčlenenia konkrétnej časti o užívaní len časti nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky podiel žalovanej (1/4), ktorý vlastnila v rozhodnom období sa v danom prípade nedá nijako priestorovo vyčleniť, nakoľko nejde o Nehnuteľnosť, kde sa nenachádza viacero samostatných izieb s vlastným sociálnym zariadením, kuchyňou, atď., teda priestorov, ktoré zabezpečujú samostatné oddeliteľné plnohodnotné bývanie. To však neznamená, že žalobkyňa tým bola automaticky z užívania predmetnej Nehnuteľnosti vylúčená. Z obsahu spisu vyplýva, že na 1. nadzemnom podlaží rodinného domu sa nachádza vstup do rodinného domu, kuchyňa, tri izby, WC, kúpeľňa, dva sklady a závetrie. Predmetná Nehnuteľnosť teda svojou veľkosťou umožňovala, aby ju plnohodnotne mohlo využívať viacero osôb, najmä žalobkyňa a žalovaná spoločne. Nemožno preto dať za pravdu odvolateľke, že pokiaľ žalovaná využívala rodinný dom vrátane jeho príslušenstva, ide automaticky o užívanie nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu.

Žalobkyňa od roku 2011 neoznámila žalovanej svoj zámer začať Nehnuteľnosti užívať. V odvolaní žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu skonštatovala, že „Skutočnosť, že žalobkyňa nechcela a ani nezasahovala do obydlia a súkromia žalovanej a svojich práv majoritnej spoluvlastníčky sa domáhala právnou cestou podaním žaloby na súd jej nemôže byť pripísané na škodu.“ Tu odvolací súd dodáva, že „domáhanie sa práv majoritnej spoluvlastníčky“ prostredníctvom podanej žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo žaloby o náhradu za neužívanie Nehnuteľností, nemožno klasifikovať ako prejavenie úmyslu Nehnuteľnosť užívať. Súd prvej inštancie preto správne skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala opravdivý záujem o využívanie predmetnej nehnuteľnosti.