K možnosti zaviazať k náhrade trov konania subjekt vystupujúci na tej istej sporovej strane, ako subjekt oprávnený k náhrade

I. Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z k nej pripojených listín vyplýva, sťažovateľ bol ako žalovaný v 1. rade stranou civilného sporového konania na okresnom súde, v ktorom sa žalobcovia domáhali žalobou proti sťažovateľovi a ďalej žalovanému v 2. rade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.

II. Pri výklade pojmu protistrana použitého v § 256 ods. 1 CSP nie je vzhľadom na konkrétne okolnosti veci v rozpore s jeho účelom a zmyslom vylúčené pre účely tohto ustanovenia za protistranu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade považovať sťažovateľa (žalovaného v 1. rade), a to i preto, že na strane žalovaných ide o samostatné procesné spoločenstvo (ako to zdôrazňuje i sťažovateľ). Ústavný súd poukazuje i na to, že v sporoch, v ktorých vystupuje na jednej sporovej strane viacero subjektov, je potrebné pri rozhodovaní o náhrade ich trov konania posudzovať veci z hľadiska všetkých týchto subjektov v záujme dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia o práve a povinnosti náhrady trov konania každého z nich. V konaní, ktorého stranou bol sťažovateľ, sa nepochybne javí, že vzhľadom na konkrétne okolnosti veci niet dôvodu, aby žalovanému v 2. rade mali byť povinní nahrádzať trovy konania žalobcovia (z dôvodov uvedených okresným súdom i krajským súdom). Na druhej strane rovnako nepochybným sa javí, že by požiadavke spravodlivosti nezodpovedal ani záver, podľa ktorého žalovaný v 2. rade má byť povinný znášať svoje trovy konania bez náhrady v situácii, v ktorej príčinou podania žaloby bolo konanie iných subjektov – v tomto prípade najmä sťažovateľa. Aj z tohto dôvodu považuje ústavný súd za plne akceptovateľné, ak krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil širšie okolnosti veci predchádzajúce začatiu konania a na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade zaviazal práve sťažovateľa.