K možnosti zahrnutia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy k nárokom, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZoSP

I. Odvolací súd poukázal na to, že pre vznik nároku na oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZoSP je rozhodujúca právna povaha nároku, t.j. náhrada škody, a to z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Odvolací súd mal rovnako ako súd prvej inštancie za to, že nárok na náhradu škody z uvedených nárokov je odlišný od nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti. V príslušnom zákonnom ustanovení nie je zahrnuté aj oslobodenie od súdneho poplatku v prípadoch, kedy žalobcovia uplatňujú prostriedky morálnej satisfakcie za zásah do osobnostných práv ako je to napr. výslovne uvedené v § 4 ods. 2 písm. j) ZoSP.

II. Dovolací súd považoval za potrebné uviesť, že v predmetnom prípade si žalobkyňa v 1.) rade žalobou uplatnila dva samostatné nároky, t.j. nárok na náhradu škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a žalobcovia v 2.) a 3.) rade si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov ZoSP priznáva len žalobkyni v 1.) rade, a to len v časti uplatneného nároku na náhradu škody, keď práve v časti tohto uplatneného nároku nie je v zmysle namietaných rozhodnutí dovolacieho súdu jej zákonné oslobodenie zákonom nijako vecne obmedzené.

III. Nemožno toto oslobodenie vykladať tak, že sa vzťahuje aj na ďalšie žalobou uplatňované nároky, t.j. v danom prípade na konanie o náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré spočíva v zásahu do osobnostných práv podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale len na súdne poplatky ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním tohto konkrétneho žalobného nároku na náhradu škody.