K možnosti vyrubenia úroku z omeškania správcom dane po vyhlásení konkurzu

I. V tejto veci išlo práve o verejnoprávnu peňažnú sankciu (keďže Daňový poriadok zaradil ustanovenia o úroku z omeškania do časti zákona „Sankcie“). Pritom povinnosť, ktorá zakladá právo uložiť takúto sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, keďže sa vzťahuje na porušenie povinnosti žalobcu v súvislosti so zaplatením dane za zdaňovacie obdobie roku 2015 a k oneskorenému zaplateniu malodôjsť v roku 2016. V zmysle § 166b ods. 1 ZKR teda ide o sankciu, ktorá je voči dlžníkovi nevymáhateľná.

II. Ďalší postup v týchto situáciách upravuje ustanovenie § 166e ZKR. Podľa § 166e ods. 4 ZKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

III. Ustanovenie § 157 Daňového poriadku obsahuje úpravu Úľava zo sankcie alebo odpustenie sankcie.

IV. Vzhľadom na to, že pojem použitý v ZKR v § 166e ods. 4, ktorý sa mal aplikovať v tejto veci - upustenie od vymáhania pohľadávky (v tomto prípade uloženej sankcie), Daňový poriadok nepoužíva, bolo nevyhnutné aplikovať významovo totožný inštitút Daňového poriadku, a tým je práve ustanovenie § 157, ktoré upravuje spôsoby a postupy odpustenia sankcií.

V. Hoci ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), ani Daňový poriadok neukladá správcovi dane prerušiť alebo zastaviť konanie smerujúce k vyrubeniu úroku z omeškania, vyššie uvedená zákonná norma mu neumožňuje pokračovať v takomto postupe, hoci si je aj vedomý, že v budúcnosti nebude môcť sankciu vymôcť. Z uvedeného dôvodu obrana žalovaného, že vyrubovacie konanie nie je exekučným konaním, ani daňovým exekučným konaním, a teda pokračovanie vo vyrubovacom konaní zavŕšené vyrubením úroku z omeškania aj napriek nevymožiteľnosti sankcie bolo v súlade so zákonom, nie je správna. Rovnako nie je správny ani argument v napadnutom rozhodnutí, že § 47 ods. 2 ZKR neupravuje prerušenie daňového konania po vyhlásení konkurzu, v dôsledku čoho mohol vo vyrubovaní úroku z omeškania pokračovať.