K možnosti vydania medzitýmneho rozsudku v spore o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím

I. Nezákonným rozhodnutím, ktorým bola žalobkyňa bezdôvodne úplne zbavená spôsobilosti na právne úkony, jej mohla vzniknúť tak škoda, ako aj nemajetková ujma. Taktiež sa stotožnil so záverom, že je daná i príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, nakoľko ak by nezákonné rozhodnutie nebolo vydané, nebola by žalobkyňa úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony, mohla by mať súkromný, rodinný, verejný a spoločenský život, aj keď možno v obmedzenej miere. Je preto nepochybné, že týmto rozhodnutím mohla žalobkyni vzniknúť tak majetková, ako aj nemajetková ujma.

II. Je nesporné, že podľa § 212 ods. 2 CSP má spravidla súd rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Určitú výnimku z tejto zásady (povinné vyčerpanie celého predmetu konania) predstavuje úprava, uvedená v ods. 2 tohto ustanovenia. Za podmienky, že je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr o časti alebo o základe či dôvode prejednávanie veci. Ak súd rozhoduje o základe uplatnenej prejednávanej veci, hovoríme o medzitýmnom rozsudku (§ 214 CSP). V danom prípade, keďže sa žalobkyňa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, bolo účelné a efektívne rozhodnúť, či na tento nárok (bez ohľadu na jeho výšku) má daný nárok, či žaloba bola podaná dôvodne, čo do jej podstaty a základu. Zohľadniac dôvody uvedené v napadnutom medzitýmnom rozsudku, ako aj poukazujúc na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu škody a nemajetkovej ujmy je čo do jeho základu dôvodný.