K možnosti uloženia povinnosti zasielať polovicu nájomného z nehnuteľnosti v nevyporiadanom BSM jednému z bývalých manželov neodkladným opatrením

I. Po zániku BSM manželia síce už nenadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva nový majetok, avšak do masy ich spoločného majetku pribúdajú prírastky a výnosy z majetku, ktorý bol v spoločnom vlastníctve manželov v čase jeho zániku. Tieto prírastky a výnosy sa následne vyporiadajú naraz v rámci vyporiadania BSM. Argumentácia navrhovateľky o bezdôvodnom obohacovaní sa S. O. na jej úkor tým, že poberá predmetné nájomné od odporcu v celom rozsahu, bola preto zjavne nedôvodná. Z uvedeného potom vyplýva tiež nedôvodnosť argumentácie navrhovateľky, že neodkladným opatrením malo byť tiež zamedzené tomu, aby S. O. spotrebovával aj časť pravidelne hradeného nájomného, ktorá prináleží navrhovateľke. Do vyporiadania spoločného BSM sú totiž vlastníkmi výnosov zo spoločného majetku v celom ich rozsahu obaja manželia.

II. Pokiaľ navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku argumentovala tým, že ňou navrhované neodkladné opatrenie malo zabezpečiť jej pohľadávku vyplývajúcu z vyporiadania z bezpodielového vlastníctva manželov, keďže jej uspokojenie môže byť spotrebovaním nájomného len zo strany S. O. ohrozené, odvolací súd ani tento jej argument nepovažoval za dôvodný. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka neosvedčila obavu, že by bolo ohrozené uspokojenie jej judikovanej pohľadávky proti S. O. vyplývajúcej z vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva ako predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia. Toho času totiž nie je zrejmé, k akému vyporiadaniu BSM navrhovateľky a S. O. dôjde a či vôbec z tohto vyporiadania navrhovateľke vyplynie nejaká pohľadávka, ktorej uspokojenie, (resp. výkon dotknutého rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM) by mohlo byť ohrozené spôsobom tvrdeným navrhovateľkou. Odvolací súd tiež poukazuje na rozsah masy BSM, ako tento vyplýva zo žaloby navrhovateľky na vyporiadanie BSM a z vyjadrenia S. O. k tejto žalobe. Je nepochybné, že predmetom vyporiadania je majetok, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľky (v žalobe na vyporiadanie spoločného BSM) má hodnotu viac ako 100 miliónov Kč. Z uvedeného vyplýva, že ak v prípade vyporiadania tohto majetku ho nadobudne do výlučného vlastníctva vo väčšom rozsahu S. O., bude práve on povinný na vyrovnanie podielov vyplatiť navrhovateľke určitú peňažnú čiastku, ktorá bude môcť byť ako prípadná budúca pohľadávka uspokojená práve z tohto majetku. V tejto súvislosti odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že do masy BSM pribúdajú prírastky a výnosy z majetku, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v čase jeho zániku. Tieto prírastky a výnosy sa následne vyporiadajú naraz v rámci rozhodnutia o vyporiadaní BSM.