K možnosti uloženia povinnosti poskytnúť finančné prostriedky na mzdu a prevádzku v zmysle § 9aa zákona č. 596/2003 Z.z. neodkladným opatrením podľa CSP

I. Právna úprava hmotnoprávnych a v podstate aj procesných vzťahov súvisiacich s financovaním v školstve je obsiahnutá v zákone č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri komparácii subjektov týchto vzťahov je zrejmé, že žalobca so žalovaným nevystupujú v rovnocennom postavení. Žalovaný je orgánom verejnej správy na úseku školstva, do ktorého kompetencie spadá aj financovanie predmetných zariadení tak, že sa poskytuje príspevok zriaďovateľovi. Objektom právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je súbor práv a povinností vyplývajúci z poskytovania vzdelávacej, či poradenskej aktivity žiakom, či klientom uvedeného centra poradenstva a prevencie. Z tohto hľadiska, pri obsahu uvedenej právnej úpravy, je nepochybné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťahom súkromnoprávneho charakteru v zmysle § 3 CSP a nemožno ho považovať ani za vzťah, o ktorom by podľa osobitného predpisu mali rozhodovať civilné súdy v zmysle § 4 CSP. Na prejednanie žaloby vo veci samej, týkajúcej sa poskytovania tohto príspevku, by tak bola daná právomoc len správneho súdu.

II. Nebolo možné vylúčiť kompetenciu civilného sporového súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak je však vylúčené, aby sa v civilnom sporovom konaní vydalo rozhodnutie o takejto žalobe vo veci samej, túto skutočnosť možno brať ako určujúcu aj pre to, či bolo možné návrhu na neodkladné opatrenie vyhovieť. Ak civilný súd nemohol konať vo veci samej o predmetnom nároku, už toto je argument (pri aplikácii vyššie uvedených ustanovení § 336 a § 337 CSP) by mal viesť k záveru o nevyhovení návrhu na neodkladné opatrenie.