K možnosti súdu vykonať v spotrebiteľskom spore nenavrhnutý dôkaz aj v neprospech spotrebiteľa (tzn. v prospech dodávateľa)
I. Za určitý nedostatok ustanovenia § 295 CSP možno považovať to, že z neho explicitne nevyplýva, či môže súd z vlastnej iniciatívy vykonať len tie dôkazy, ktoré sú v prospech spotrebiteľa, alebo môže z vlastnej iniciatívy vykonať aj dôkazy, ktoré sú v jeho neprospech. Aj dôkazy, ktoré sú v prospech dodávateľa a tieto dodávateľ nenavrhol totiž na prvý pohľad spĺňajú podmienky vymedzené v hypotéze ust. § 295 CSP, a to I. neboli navrhnuté spotrebiteľom a II. sú nevyhnutné pre rozhodnutie veci.
II. Za účelom zodpovedania načrtnutej otázky sa javí ako potrebné použitie teleologického výkladu a následne vyvodenie záveru, podľa ktorého súd môže z vlastnej iniciatívy bez návrhu vykonať len tie dôkazy, ktoré budú v prospech spotrebiteľa. Zmyslom úpravy spotrebiteľských sporov je totiž ochrana a posilnenie procesného postavenia spotrebiteľa nie dodávateľa. Zároveň platí, že dôkaz v prospech dodávateľa, ktorý nebol dodávateľom navrhnutý nie je nevyhnutný pre rozhodnutie veci, keďže v takom prípade by nastúpil následok neunesenia dôkazného bremena na strane dodávateľa v podobe jeho neúspechu v konaní. Súd by teda mohol rozhodnúť napr. O zamietnutí žaloby dodávateľa aj bez absentujúceho dôkazu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies