K možnosti súdu rozhodujúceho v konaní o návrat maloletého do cudziny vydať neodkladné opatrenie vo veci úpravy styku, ak bol návrh na návrat zamietnutý

I. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Poukázala na to, že Okresný súd v konaní o návrhu otca na návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu má možnosť vydať neodkladné opatrenie vo veci úpravy styku v zmysle osobitného ustanovenia § 130 CSP. Situácia vyžadujúca úpravu styku maloletého s otcom aj po skončení konania o návrat, by pripadala do úvahy iba v prípade, ak by bol návrat nariadený a dieťa by sa nachádzalo stále na území SR. Návrh na návrat maloletého bol zamietnutý súdom prvej inštancie s ustálením, že krajinou obvyklého pobytu maloletého je Slovenská republika. V takom prípade je na rozhodovanie o styku s maloletým príslušný súd na území SR podľa § 112 ods. 1 CMP.

II. V súlade s ust. § 130 ods. 2 CMP súd, ktorý rozhoduje v konaní o návrat, nie je príslušný rozhodovať vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, medzi ktoré spadá aj úprava styku dieťaťa s jeho rodičmi. Súd však môže výnimočne, v prípade ak nenariadi navrátenie dieťaťa, rozhodnúť o tom, že táto úprava styku bude platiť aj ďalej, najdlhšie však do doby, než bude o styku rozhodnuté meritórnym rozsudkom vo veci úpravy starostlivosti o dieťa v krajine obvyklého pobytu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak súd prvej inštancie v konaní o nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu rozhodol nariadením neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým na čas do právoplatného skončenia vo veci samej, týmto postupom nepochybil.