K možnosti súdu posúdiť konanie ako rozporné s dobrými mravmi len na základe skutočností konštatovaných v dosiaľ neskončenom trestnom konaní
I. Sám žalobca v odvolaní argumentoval tým, že sa nedomáhal postupu podľa ust. § 193 CSP, ale vykonania dôkazu oboznámenia sa s trestným spisom Vzhľadom na to, že žalovaný nebol právoplatne odsúdený, súd prvej inštancie nemohol skutočnosti zisťované v priebehu trestného konania posudzovať a dospieť tak k záveru, že konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s plnením zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca sa tak obmedzil len na konštatovanie úmyslu žalovaného spáchať trestný čin v súvislosti s obstaraním predmetného vozidla výhodnejšie.
II. Súd prvej inštancie ako civilný súd vo všeobecnosti nemôže posúdiť rozpor konania s dobrými mravmi v súvislosti s výrokom trestného rozsudku. Zastáva však názor, že nie je možné dospieť k záveru o tom, že konanie určitého subjektu je v rozpore s dobrými mravmi len na základe skutočností, ktoré sú dokazované v rámci trestného konania. Teda pokiaľ žalobca poukazoval na trestnoprávny charakter konania žalovaného v súvislosti so škodou, ktorá mala vzniknúť Slovenskej republike, tak civilný súd nemá právomoc posúdiť takúto otázku v civilnom konaní, pričom na ňu môže prihliadnuť len na základe výroku trestného odsudzujúceho rozsudku.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies