K možnosti súbehu výtržníctva a útoku na verejného činiteľa
Súd ďalej uvádza, že sa nestotožňuje s obhajobnou námietkou, podľa ktorej zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 321 (správne § 323 – pozn.) ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v sebe obsahuje vždy niektorý prejav výtržníctva, z čoho potom obhajoba vyvodzuje vylúčenie súbehu uvedeného zločinu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Krajský súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že jednočinný súbeh prečinu výtržníctva a zločinu útoku na verejného činiteľa nie je vylúčený preto, lebo každý z uvedených trestných činov chráni iný objekt. Kým v prípade prečinu výtržníctva sú chráneným objektom medziľudské vzťahy a určité zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom, chráneným objektom pri zločine útoku na verejného činiteľa je záujem na riadnom a nerušenom výkone právomoci verejného činiteľa. Ďalším dôvodom, pre ktorý súbeh uvedených trestných činov nie je vylúčený je ten, že k napadnutiu verejného činiteľa nemusí nevyhnutne prísť ani verejne a ani na mieste verejnosti prístupnom. Z uvedených dôvodov preto krajský súd túto námietku obhajoby považuje za nedôvodnú a je toho názoru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky povinné znaky skutkových podstát oboch trestných činov.