K možnosti správcu konkurznej podstaty podať za úpadcu návrh na zníženie výživného

Správca konkurznej podstaty je z funkčného hľadiska právnym inštitútom, ktorý síce má vo vzťahu ku konkurznej podstate radu oprávnení a povinností, ale nie je zástupcom úpadcu. Na druhej strane však vstupuje namiesto úpadcu aj do procesných vzťahov v súdnych a iných konaniach. I keď Zákon o konkurze a reštrukturalizácii výslovne nerieši postavenie správcu v konaniach, ktoré sa neprerušujú, priznáva mu ale výslovne právo podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanom v takomto konaní /na rozdiel od konaní, ktoré sa prerušujú, v ktorých sa pokračuje v konaní na návrh správcu, čím sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu/. Je preto potrebné primerane aplikovať vymedzenie procesného postavenia správcu aj v konaniach, ktoré sa neprerušujú v kontexte celej úpravy vyplývajúcej z § 47 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, predovšetkým s poukazom na ods. 5 tohto ustanovenia v spojení s § 44 ods. 1 cit. zákona a § 7 ods. 2 CMP tak, že účastníkom neprerušeného konania je aj správca v tej časti konania a rozhodovania súdu, ktorá sa týka nakladania s majetkom úpadcu podliehajúcim konkurzu. Uvedené postavenie správcu však neznamená, že zákonné výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a ktoré je povinný platiť úpadca - otec, sa prenáša na správcu konkurznej podstaty. Preto správca konkurznej podstaty nie je oprávnený podať za otca návrh na zníženie výživného. Toto oprávnenie, resp. legitimáciu má len otec ako povinná osoba, prípadne súd, ktorý môže iniciovať takéto konanie z úradnej povinnosti, keďže ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu.