K možnosti spoločnosti iniciovať dovolacie konanie po zrušení bez likvidácie a výmaze z obchodného registra

Podľa názoru ústavného súdu nie je vylúčené, aby bola priznaná ústavnoprávna subjektivita (a prípadne aj subjektivita na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy) aj takým právnym útvarom, ktoré nie sú fyzickými ani právnickými osobami ani inými právnymi podmetmi (subjektami) v zmysle súkromného práva. Rovnako to neznamená, že by ústavný súd akceptoval názor, že zánikom súkromnoprávnej subjektivity zaniká nevyhnutne aj spôsobilosť byť účastníkom konania. V tomto smere sú mimoriadne citlivé najmä statusové konania, kde spôsobilosť na práva, ktorá je aj jednou z procesných podmienok, je zároveň predmetom meritórneho konania. V týchto konaniach by totiž doslovnou aplikáciou uvedených ustanovení malo meritórne (právoplatné) rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým napríklad zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie a v dôsledku ktorého došlo už k výmazu z obchodného registra, za následok aj zánik jej spôsobilosti byť účastníkom konania, a tým stratu prístupu k dovolaciemu konaniu (aj keby inak bolo prípustné). Takáto situácia by bola z hľadiska prístupu k súdnej ochrane (čl. 46 ústavy) mimoriadne povážlivou, keďže zacyklením meritórneho rozhodnutia a rozhodnutia o podmienkach konania by bolo znemožnené preskúmanie práve tohto rozhodnutia aj vtedy, ak čo do obsahu z prieskumu dovolacím súdom nie je vylúčené. V týchto prípadoch by preto bolo potrebné preskúmať, či by si ústavokonformný výklad Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne druhej alternatívy § 19 („... komu ju zákon priznáva.“), nevyžadoval priznať aj právnickej osobe, o ktorej zrušenie v danom konaní ide, spôsobilosť byť účastníkom konania ad hoc.