K možnosti solidárnej zodpovednosti konateľa a spoločnosti v prípade zásahu do práva tretej osoby v dôsledku porušenia povinností podľa § 135a Obchodného zákonníka
I. Ústavný súd nadväzne na uvedené zastáva názor, že právne posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie sťažovateľa v 1. rade nezohľadňuje hmotnoprávnu úpravu relevantnú pre ustálenie odpovede na otázku, ktorý subjekt nesie zodpovednosť za zásah do osobnostných práv žalobcu a je tak povinný znášať povinnosť na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. na náhradu škody. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (a rovnako rozsudku okresného súdu) konkrétne nevyplýva, že by konajúce súdy svoj právny záver formulovali rešpektujúc obsah aj sťažovateľmi uvádzaného § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je škoda spôsobená právnickou osobou aj vtedy, keď bola pri ich činnosti spôsobená tými, ktorých na túto činnosť použili, pričom tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú nezodpovedajú (okrem zodpovednosti podľa pracovnoprávnych predpisov).
II. Záver krajského súdu o zodpovednosti sťažovateľa v 1. rade z dôvodu, že ako štatutárny zástupca «zodpovedá aj za prípadné „konania“ spoločnosti», ignoruje zmysel § 135a Obchodného zákonníka, podľa ktorého za porušenie povinností spoločnosťou nezodpovedá konateľ so spoločnosťou spoločne a nerozdielne, ale zodpovedá spoločnosti.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies