K možnosti priznania náhrady trov právneho zastúpenia Slovenskému pozemkovému fondu

Niet pochýb o tom, že žalobcovia tým, že zobrali podanú žalobu späť „zavinili“ zastavenie konania. S poukazom na uvedené by sa teda mohlo na prvý pohľad zdať, že aplikácii § 171 ods. 1 SSP nič nebráni. Podľa názoru súdu však pri rozhodovaní o priznaní každej náhrady trov konania je úlohou súdu o.i. posúdiť, či ide o trovy dôvodne vynaložené a či ich náhradu možno spravodlivo požadovať (§ 167 ods. 1, § 168 SSP). Podľa názoru súdu žalovaným uplatnené trovy konania - právneho zastúpenia advokátom neboli vynaložené dôvodne a teda ich náhradu nie je možné spravodlivo priznať. Žalovaný je vrcholným štátnym orgánom vo veci správy pozemkov vo vlastníctve či správe štátu. Ako taký disponuje dostatočným počtom kvalifikovaných štátnych zamestnancov, ktorých postavenie, práva a povinnosti, rovnako ako aj zodpovednosť sú dostatočne podrobne upravené v zákone o štátnej službe. Preto by štátne orgány nemali využívať právnu pomoc súkromnej sféry, ktorej by náhradu trov konania musel platiť v prípade neúspechu druhý účastník - ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9.9.2004. Aj z rozhodovacej praxe tunajšieho súdu je zrejmé, že žalovaný v skutočnosti disponuje takýmito štátnymi zamestnancami. Preto udelenie plnomocenstva žalovaným advokátovi (či advokátom) na jeho zastupovanie v predmetnom konaní nebolo dôvodným. Naviac tiež súd konštatuje, že prejednávaná vec nebola ani po právnej veci zložitou.