K možnosti predradenia kritéria účelného využitia nehnuteľnosti pred možnosť jej reálneho rozdelenia pri vyporiadavaní spoluvlastníctva s neznámymi spoluvlastníkmi

I. Prvoinštančný súd sa, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania, prakticky vôbec nezaoberal možnosťou reálneho rozdelenia predmetných pozemkov, keď v rámci úvah o voľbe spôsobu vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva poukázal len na to, že zástupca neznámeho vlastníka nikdy nebude, a ani nemôže, vykonávať na pozemkoch, ktoré spravuje, aktívnu činnosť, keďže jeho úlohou nie je podnikať, predmetné pozemky nemôže ani prenajať, nemôže ich ani predať bez súhlasu žalobcu, takýto stav by mohol pretrvávať aj veľmi dlhé obdobie, pričom na druhej strane žalobca má záujem a je schopný spoločné nehnuteľnosti účelne využiť, čo v prejednávanej veci považoval za najdôležitejšie kritérium. Poukázal tiež na to, že zástupca žalovaného neznámeho vlastníka nakoniec aj súhlasil s prikázaním štyroch z piatich spoločných pozemkov do výlučného vlastníctva žalobcu a nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu v prípade jedného pozemku, avšak podľa jeho názoru pozemky, ktoré spolu susedia, treba považovať za "jeden celok" a nie je dôvod, prečo by nemali byť všetky prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Súd prvej inštancie (prakticky) za jediné a rozhodujúce považoval hľadisko účelného využitia predmetných pozemkov, no bez toho, aby pred tým čo i len čiastočne vyhodnotil, či nie je možné zrušené spoluvlastníctvo vyporiadať úplne, prípadne čiastočne rozdelením daných pozemkov medzi spoluvlastníkov, hoci uvedenou otázkou bol povinný zaoberať sa v prvom rade a až v prípade, ak by vôbec neprichádzalo do úvahy reálne rozdelenie pozemkov, by mohli byť splnené predpoklady na ich prikázanie do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov.

Pokiaľ prvoinštančný súd všetky vyššie uvedené skutočnosti nevzal do úvahy, nemožno jeho právne posúdenie veci považovať za správne.