K možnosti požadovať zriadenie vecného bremena za účelom prístupu k parkovisku zo zámkovej dlažby; zámková dlažba na štrkovom podklade nie je stavba

I. Nebolo sporné a nerozporujú to žalobcovia ani prostredníctvom odvolania, že nekryté parkovisko žalobcov, nachádzajúce sa na CKN parcele, od ktorého ako od stavby svoj nárok na zriadenie vecného bremena podľa právnej úpravy danej ust. § 151o ods. 3 OZ odvodzujú, je vybudované zo zámkovej dlažby, technológia zhotovenia ktorej spočíva v tom, že zámková dlažba sa ukladá na štrkový podklad, jednotlivé kocky zámkovej dlažby teda nemajú základ, nie sú pevne spojené s betónovým základom so zemou, v dôsledku čoho táto nie je oddeliteľná od zeme bez toho, aby sa dlažba nerozsypala, teda aby nedošlo k porušeniu celej plochy parkoviska, s poukazom na čo, nekryté parkovisko nemožno považovať za stavbu podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka (spojenú so zemou pevným základom), prirodzene teda je súčasťou veci, a to pozemku, na ktorom je uložená.

II. Keďže vychádzajúc zo žalobcami formulovaného žalobného návrhu, ktorým definujú limity uplatneného nároku vyplýva, že svoje právo odvodzujú práve (a vychádzajúc z petitu výlučne) od nekrytého parkoviska, ktoré však vychádzajúc z vyššie uvedených prijatých záverov, nie je stavbou spĺňajúcou definičné kritériá stavby v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka (definíciu podľa stavebného zákona nemožno použiť), pričom nárok na zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je viazaný na vlastníctvo stavby definovanej ust. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie postupoval správne, keď z dôvodu absencie tohto základného predpokladu žalobu zamietol ako nedôvodnú.