K možnosti požadovať úroky z omeškania z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

I. Zákon jednoznačne stanovuje, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú jej príslušenstvom. Na druhej strane však už nič explicitne nehovorí o tom, či je možné požadovať z takéhoto príslušenstva ďalšie príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu veriteľ nemá zo zákona právo požadovať úrok z omeškania z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to s poukazom na analogickú aplikáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Obo 143/98, podľa ktorého povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania a za omeškanie s ich platením už ďalšie úroky z omeškania nepatria.

II. Aj keď náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú odlišným príslušenstvom od úrokov z omeškania, keď nie sú sankciou za omeškanie dlžníka, avšak podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne a účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky nemôžu vzniknúť skôr, než by sa dlžník dostal do omeškania. Ak by mal dlžník splniť svoj peňažný záväzok do určitého termínu a veriteľ by ho hoc aj prostredníctvom advokáta vyzval na zaplatenie svojej pohľadávky ešte pred tým, než by sa táto stala splatnou, a vznikli by mu tým náklady a dlžník by v lehote splatnosti svoj dlh splnil, rozhodne by takéto náklady nemohli byť považované za dôvodne a účelne vynaložené v súvislosti s uplatnením pohľadávky. Je logické, že dôvodne a účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky môžu veriteľovi vzniknúť až po tom, čo sa dlžník dostal do omeškania, t. j. keď po splatnosti pohľadávky veriteľ upozorní a vyzve dlžníka na jej úhradu. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky tak môžu byť až dôsledkom omeškania dlžníka obdobne ako úroky z omeškania. Pokiaľ je takéto príslušenstvo následkom omeškania dlžníka, nemožno z neho požadovať príslušenstvo v podobe sankcie za omeškanie.