K možnosti posúdenia platnosti súhlasného vyhlásenia o otcovstve ako prejudiciálnej otázky v konaní o určenie otcovstva

I. K namietanému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý mal podľa dovolateľky aplikovať ustanovenie § 109 Civilného mimosporového poriadku a konanie o určenie otcovstva zastaviť, dovolací súd uvádza, že tvrdenia dovolateľky nenachádzajú odzrkadlenie v platnej procesnoprávnej úprave a okolnostiach prejednávanej veci. Súd prvej inštancie v konaní posudzoval otázku platnosti súhlasného vyhlásenia matky a jej manžela o otcovstve a je nepochybné, že prijal záver o jeho absolútnej neplatnosti. V konaní preto nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, keď súd prvej inštancie neaplikoval § 109 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. Na takýto postup nebol daný dôvod, nakoľko súhlasné vyhlásenie matky a jej manžela o otcovstve bolo absolútne neplatné.

II. V tejto súvislosti dovolateľka namietala tiež to, že otázku posúdenia platnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve nie je možné riešiť ako prejudiciálnu otázku v konaní o určenie otcovstva. Ani túto námietku nepovažuje dovolací súd za dôvodnú a poukazuje na to, že odvolací súd sa s ňou zákonným spôsobom vysporiadal v odvolacom konaní, keď poukázal na to, že ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu, a preto za situácie, keď takáto žaloba v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku nie je procesne prípustnou žalobou a navrhovateľ nemal právnu možnosť podať návrh na zapretie otcovstva manžela matky, bol by záver o nemožnosti prejudiciálne posúdiť platnosť súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve v konaní o určenie otcovstva popretím spravodlivosti a odopretím navrhovateľovi možnosti domáhať sa svojho práva na súde.