K možnosti postúpenia pohľadávky na odmenu za právne služby, ak klient advokáta nezbavil povinnosti mlčanlivosti

I. V okolnostiach prejednávanej veci, kedy advokát postúpil svoju pohľadávku titulom odmeny voči svojim klientom (ktorí ho písomne povinnosti mlčanlivosti nepozbavili) na žalobkyňu (teda osobu, ktorá nepodlieha povinnosti mlčanlivosti), sa nejedná o niektorý z prípadov prelomenia advokátskej povinnosti mlčanlivosti ustanovených v § 23 zákona o advokácii. Jedná sa preto o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o advokácii), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené/zakázané. Ide teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

II. K porušeniu povinnosti mlčanlivosti advokáta došlo už len tým, že euroadvokát ako postupca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky so žalobkyňou (čo v konaní sporné nebolo) a poskytol jej dôverné údaje podliehajúce povinnosti mlčanlivosti, pričom žalované povinnosti mlčanlivosti advokáta nezbavili. O poskytnutí dôverných informácií svedčí samotná skutočnosť, že euroadvokát odovzdal žalobkyni ako postupníkovi zmluvu o poskytovaní právnych služieb a dodatok k nej, uzatvorené so žalovanými (ktoré žalobkyňa aj priložila k žalobe), a v ktorých sú uvedené jednak údaje o klientovi, druh poskytovaných právnych služieb i výška odmeny, teda skutočnosti, ktoré sa euroadvokát dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. V tejto súvislosti je bez právneho významu, že medzi zmluvnými stranami bola za poskytovanie právnych služieb euroadvokáta dojednaná paušálna odmena a rovnako tak skutočnosť, či by žalobkyňa (ktorá nemá zákonom prikázanú povinnosť mlčanlivosti) advokátske tajomstvo prípadne aj zachovávala.