K možnosti podania určovacej žaloby, že poručiteľ bol vlastníkom vecí k určitému dňu

I. Žalobkyne sa svojou určovacou žalobou domáhali určenia, že vlastníkom sporných (neexistujúcich) pozemkov bol poručiteľ, nie ku dňu jeho smrti (t.j. ku dňu X. februára XXXX), ale ku dňu 25. januára 1995.

II. Určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 32/98, 2 Cdo 131/06). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa výnimky, a to v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, resp. žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 26/07, 3 Cdo 44/08). Rozhodujúcim okamihom pre určenie naliehavého právneho záujmu je teda deň smrti poručiteľa, z čoho vyplýva, že aj táto otázka bola dovolacím súdom riešená. Napokon je prípustná len taká určovacia žaloba, ktorou sa vytvára právny základ pre právny vzťah strán sporu a tým sa predíde prípadne ďalším žalobám (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Cdo 392/2013, ZSP 4O/96). Odvolací súd totiž konštatoval, že právne postavenie žalobkýň ako dedičiek po poručiteľovi (Ing. U. D.) by sa na základe nimi podanej procesne neprípustnej žalobe nezmenilo, pretože dedič dedí po poručiteľovi majetok, ktorý vlastnil ku dňu smrti.