K možnosti podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanom v 1. stupni, ak má o opravnom prostriedku rozhodovať rovnaká osoba

I.  Podľa názoru žalobkyne predsedníčka žalovaného nemá oprávnenie konať ako odvolací orgán a skúmať svoje vlastné rozhodnutia, ktoré vydala v pozícii prvostupňového orgánu. Preto podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu nie je (a nemôže byť) efektívnym opravným prostriedkom, keďže bez kompetencie predsedníčky žalovaného rozhodovať o svojich vlastných prvostupňových rozhodnutiach nemôže predsedníčka žalovaného rozhodnúť inak ako nulitne (resp. nezákonne). Na tom nič nemení podľa názoru žalobkyne ani skutočnosť, že v prípade preskúmania odvolania bude predsedníčka žalovaného konať na návrh svojej poradnej komisie, ktorej názorom nie je nijako viazaná. Žalobkyňa preto skonštatovala, že konanie o návrhu na obnovu konania sa stalo jednoinštančným a priamo preskúmateľným správnym súdom.

II.  Nie je možné prijať právny názor žalobkyne, že konanie o návrhu na obnovu konania sa stalo jednoinštančným a priamo preskúmateľným správnym súdom. Správny poriadok v § 63 ods. 1 presne určuje orgán, ktorý rozhoduje v prvom stupni o obnove konania (a tým je orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, v danom prípade teda predsedníčka žalovaného). Následne v § 63 ods. 5 správny poriadok výslovne umožňuje proti rozhodnutiu o obnove konania podať odvolanie (rozklad), neupravujúc z tohto pravidla žiadne výnimky. Je teda zrejmé, že vo väčšine prípadov orgán, ktorý o obnove rozhoduje v prvom stupni, je spravidla práve pôvodný odvolací orgán, pričom správny poriadok v takých prípadoch vôbec nepredpokladá, že by konanie o obnove konania by malo už byť len jednoinštančné.

III. Správny súd preto dospel k záveru, že neboli splnené procesné podmienky konania, lebo žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia predsedníčky žalovaného (prvostupňového rozhodnutia), ktoré však nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.