I. a II. K možnosti oprávneného uzatvoriť nájomnú zmluvu ohľadom nehnuteľností, ku ktorým má práva z vecného bremena. III. K možnosti požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie veci nad rámec rozsahu vecného bremena

I. Okresný súd sa vecne správne zaoberal otázkou, či popri sebe môže existovať inštitút zákonného vecného bremena a zároveň inštitút nájomnej zmluvy, ktorej vyriešenie má vplyv aj na dôvodnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia po ukončení zmluvných vzťahov.

II. Rozsah užívania nebytových priestorov a pozemku na základe nájomných zmlúv sa nekryje s rozsahom užívania, na ktorý je žalovaný oprávnený titulom zákonného vecného bremena. Práva žalovaného na základe nájomných zmlúv dávajú žalovanému širší rozsah možnosti užívania predmetných nehnuteľností, než je rozsah užívania, ktorý by žalovanému patril, ak by mohol tieto nehnuteľnosti užívať výlučne na základe zákonného vecného bremena. Za tejto situácie a rozsiahlejších možností užívania nehnuteľností žalovaným podľa nájomných zmlúv je daná opodstatnenosť záveru, že zmluvný nájom a zákonné vecné bremeno môžu obstáť popri sebe.

III. Právnym dôvodom na užívanie týchto nehnuteľností žalovaným v rozsahu širšom, než je rozsah užívania daný zákonným vecným bremenom, boli práve nájomné zmluvy. Ak žalovaný po ich ukončení naďalej v rovnakom rozsahu predmetné nehnuteľnosti užíval, tak sa jednalo z jeho strany o užívanie, na ktoré chýbal zmluvný podklad, teda o užívanie bez právneho dôvodu. Takýmto užívaním žalovaný získal majetkový prospech tým, že za plnenie poskytnuté zo strany žalobcu v podobe užívania nehnuteľností patriacich žalobcovi, neposkytoval žalobcovi relevantné protiplnenie, ktoré bol počas doby trvania nájomného vzťahu povinný poskytovať vo výške dojednaného nájomného. Takéto obohatenie je žalovaný povinný žalobcovi vydať.