K možnosti odvolacieho súdu zhojiť vadu spočívajúcu v chýbajúcej výzve súdu prvej inštancie k prednesu záverečných rečí
I. Odvolací súd konštatuje, že je pravdou, že súd prvej inštancie výslovne nevyzval strany sporu k záverečným rečiam. Z obsahu spisu ako i zvukovej nahrávky pojednávania, ktorú odvolací súd opakovane vypočul však vyplýva, že súd prvej inštancie podal jednoznačné predbežné právne posúdenie danej veci, zrozumiteľne vyslovil svoj právny názor týkajúci sa núteného procesného spoločenstva, zdôraznil, že žaloba musí smerovať voči všetkým osobám zapísaným na liste vlastníctva, ktorého sa dané sporové konanie (určenie existencie vecného bremena) týka.
II. Pochybenie súdu prvej inštancie napravil odvolací súd, ktorý nariadil pojednávanie, umožnil stranám sporu nielen predniesť odvolania k rozhodnutiam súdu prvej inštancie (uznesenie, rozsudok) ale i záverečné reči v zmysle ust. § 182 CSP. Nie je preto možné uzavrieť, že došlo k porušeniu procesného práva žalobkyne v takom rozsahu, ktorý by mal za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces.