K možnosti nepriznania výživného pre rozpor s dobrými mravmi len za dobu od vzniku rozporu; k možnosti čiastočného nepriznania výživného pre rozpor s dobrými mravmi
Odvolací súd podčiarkuje, že zákon o rodine nestanovuje časový rámec, v rámci ktorého je nutné hodnotiť správanie sa oprávneného k povinnému v rozpore s dobrými mravmi; výkladom § 75 ods. 2 zákona o rodine teda možno dospieť k záveru, že konanie oprávneného v rozpore s dobrými mravmi všeobecne spôsobuje stratu jeho práva na priznanie výživného. Formulácia „výživné nemožno priznať“ znamená úplnú stratu nároku, preto napr. nemožno toto ustanovenie použiť ani ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane znížiť. Konanie v rozpore s dobrými mravmi nevplýva na zánik vyživovacej povinnosti, tá trvá naďalej, avšak pre prekážku rozporu s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať a to bez ohľadu na to, kedy nastali skutočnosti odôvodňujúce zánik nároku. V posudzovanej veci tak neobstojí námietka navrhovateľa o nemožnosti aplikácie § 75 ods. 2 zákona o rodine z dôvodu, že podanie návrhu na začatie konania časovo predchádzalo času, kedy zavraždil svoju starú matku.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies