K možnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohľadom pohľadávky na vyrovnanie podielu z BSM ešte pred rozhodnutím o jeho vyporiadaní

Žalobkyňa v odvolaní nepredniesla žiadne nové tvrdenia ani novú právnu argumentáciu, ale len zaujala všeobecný postoj, že názor súdu o predčasnosti jej návrhu je mylný. Argumentovala síce obavou, že exekúcia bude ohrozená, preukázanie takejto obavy je však len jednou z podmienok, ktoré sa vyžadujú na úspech návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Tou druhou, ktorá musí byť splnená súčasne, je práve existencia pohľadávky, ktorá sa má zabezpečiť. Súd prvej inštancie tu správne upozornil na ustálenú súdnu prax (R 88/2000), z ktorej vyplýva, že pohľadávka jedného z manželov na zaplatenie sumy, ktorú mu má druhý manžel uhradiť na vyrovnanie podielu, vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o vyporiadaní BSM. Rozhodnutie súdu má teda v tomto prípade konštitutívne účinky, na rozdiel od iných rozhodnutí o žalobách na plnenie, kde platí, že súd rozhoduje o existujúcej pohľadávke (overuje jej existenciu), v dôsledku čoho má jeho rozhodnutie má deklaratórny charakter. O žalobkyňou tvrdenej pohľadávke, ktorá má povahu pohľadávky z vyporiadania BSM, však rozhodol súd prvej inštancie v rovnakom rozhodnutí, ktorým rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V dôsledku toho je zjavné, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení (§ 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP), neexistovalo právoplatné rozhodnutie o tejto pohľadávke žalobkyne, teda neexistovala ani samotná pohľadávka, ktorá je základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 343 ods. 1 CSP).