K možnosti namietať výšku ceny zdedeného majetku v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dedičom poručiteľa

Občiansky zákonník vychádza pri úprave zodpovednosti dedičov podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zásady zodpovednosti v rozsahu ceny zdedeného majetku a nie zo zásady zodpovednosti výlučne zdedeným majetkom. Z toho vyplýva, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy aj svojím vlastným majetkom, príp. aj príjmom z práce za situácie, ak majetkové hodnoty zanechané poručiteľom nie sú speňažiteľné. Obmedzenie zodpovednosti za dlhy poručiteľa nie je závislé od dôkazných prostriedkov, ktoré boli použité v dedičskom konaní pri súpise aktív a pasív a pri určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva. Tak ako správne uviedol aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, súd v konaní začatom na návrh veriteľa proti dedičom o splnenie poručiteľovho dlhu, nie je viazaný cenou zistenou v dedičskom konaní. Otázku ceny zdedeného majetku posudzuje súd v tomto konaní samostatne, a veriteľ môže dokazovať, že stav dedičstva je pre neho priaznivejší, že jednotlivé veci majú vyššiu cenu, než je uvedená v súpise aktív, čo sa premietne aj do všeobecnej a čistej hodnoty dedičstva. Keďže žalobkyňa nebola účastníčkou dedičského konania, osvedčenie o dedičstve, v ktorom bola určená všeobecná a čistá hodnota dedičstva, nepredstavovalo vo vzťahu k nej prekážku res iudicata. Preto jej nič nebránilo, aby v tomto súdnom konaní namietala správnosť súpisu poručiteľovho majetku vrátane jeho ceny (aby navrhovala vykonať dokazovanie na tieto skutočnosti) a v prípade preukázania vyššej hodnoty čistého dedičstva domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z takto určenej hodnoty dedičstva.

Pokiaľ žalobkyňa v dôvodoch dovolania poukazovala na to, že nemala dôvod navrhnúť doplnenie dokazovania na zistenie skutočnej ceny majetku zahrnutého do dedičstva vzhľadom na obranu žalovaného, dovolací súd poznamenáva, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku a zodpovednosti žalovaného za dlh poručiteľa zaťažovalo v tomto konaní žalobkyňu a nezáviselo od obrany žalovaného, ktorý mohol obmedziť svoju obranu výlučne na skutočnosti v konaní tvrdené a preukazované. Dovolací súd poznamenáva, že nemal pochybnosti o tom, že žalobkyňa poskytla poručiteľovi pôžičku, v konaní však nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného za tento dlh v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka (existencia dostatočného majetku nadobudnutého v dedičskom konaní).