K možnosti kasačného súdu rozhodnúť o zmene rozhodnutia správneho súdu v konaní podľa § 357 a nasl. SSP

I. Formálno-právne by sa mohlo javiť, že jediným výrokom, ktorým by mal kasačný súd rozhodnúť, by bolo zrušenie rozhodnutia správneho súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Možnosť zmeny rozhodnutia správneho súdu, je totiž v § 462 ods. 2 a 3 SSP formulovaná len vo vzťahu k predmetu prieskumu, ktorým je rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Subjektívne práva účastníkov administratívno-právnych vzťahov sú totiž v oblasti verejnej správy dotknuté predovšetkým týmito správnymi aktami, v dôsledku čoho aj rozhodovanie o správnych žalobách podaných proti rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy predstavuje meritum rozhodovania v rámci správneho súdnictva.

II. Kasačný súd sa však domnieva, že formulácia možnosti zmeny rozhodnutia správneho súdu len pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy bola terminologickou nepresnosťou zákonodarcu. Inak povedané, podľa kasačného súdu nemožno ustanovenia § 462 ods. 2 a 3 SSP brať doslovne, resp. gramaticky, ale treba ich vykladať teleologicky a v súlade so zásadou hospodárnosti konania a procesnej ekonómie v tom zmysle, že „ak kasačný súd zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, môže podľa povahy veci rozhodnúť o zmene rozhodnutia správneho súdu tak, že žalobe vyhovie alebo žalobu zamietne a to aj vtedy, ak predmetom správneho súdneho prieskumu nie je rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy.“

III. Na základe vyššie uvedeného preto kasačný súd, aj s odkazom na absenciu viazanosti sťažnostným návrhom podľa § 453 ods. 3 SSP, rozhodol podľa § 462 ods. 2 SSP per analogiam tak, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu zmenil tak, že vyslovil nesúlad VZN č. 112 s príslušnými zákonnými ustanoveniami uvedenými vo výroku rozhodnutia.