K možnosti dosiahnutia rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podaného v rámci upomínacieho konania, formou podania návrhu na postúpenie veci

I. Sťažovateľ 1 podal okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd sťažovateľa 1 upovedomil o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu s tým, že v zmysle § 15 ods. 4 písm. h) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) sa počas konania neprihliada na návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ 1 v reakcii na upovedomenie okresného súdu navrhol, aby vec bola postúpená miestne príslušnému súdu, ktorý rozhodne o jeho návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.

II. Ústavný súd uvádza, že pokiaľ si sťažovateľ 1 (zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) vybral z dvoch možných alternatív postup podľa zákona o upomínacom konaní, bol, resp. mal si byť vedomý komplexnej zákonnej právnej úpravy, ktorá v priebehu konania neráta s rozhodovaním o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov a explicitne stanovuje postup súdu v prípade, ak sa súdny poplatok v upomínacom konaní nezaplatí.

III. Za spomenutých okolností nemal okresný súd povinnosť reflektovať na návrh sťažovateľa 1 na postúpenie veci, keďže nezaplatením súdneho poplatku sa automaticky na návrh na vydanie platobného rozkazu neprihliadalo a upomínacie konanie sa skončilo na tejto úrovni.