K možnosti domáhať sa prepustenia zo zaistenia, ak došlo k odmietnutiu žaloby podľa § 221 ods. 1 SSP

I. Právoplatnosť rozhodnutia bráni tomu, aby sa v tej istej veci znovu konalo a rozhodovalo (tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej) tzv. „rei iudicatae“ alebo aj „rei administratae.“

II. Správny súdny poriadok však zakomponoval do svojich ustanovení aj výnimky z tejto negatívnej podmienky konania, ktorú reprezentuje napr. ust. § 225 ods. 2 SSP, na ktorom procesnom základe žalobca svoju žalobu postavil. Správna žaloba podľa ods. 2 ust. § 221 SSP, v zmysle ktorého sa žalobca môže domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu, kedykoľvek počas trvania zaistenia, a to aj opakovane, nie je limitovaná lehotou 7 dní, zakotvenou v ods. 1 tohto ustanovenia. Dispozícia druhej vety ods. 2 tohto ustanovenia, však možnosť podania správnej žaloby bez uvedenia nových dôvodov limituje uplynutím lehoty 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť, avšak viaže sa na podmienku ukotvenú v jej hypotéze, a to ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby.

III. Žiadosť o prepustenie zo zaistenia, aj keď s možnosťou opakovaného podania, je vždy viazaná k rozhodnutiu, ktorým bolo o veci zaistenia, prípadne predĺženia zaistenia rozhodnuté. Možnosti procesne konať o tejto žalobe žalobcu, preto bráni prekážka res iudicatae, keďže žaloba žalobcu zo dňa 30.03.2022, podaná proti rozhodnutiu č.p. PPZ-HCP-BA11-8-010/2022-AV zo dňa 11.02.2022, bola odmietnutá pre zmeškanie lehoty na jej podanie, čím žalobca stratil možnosť domáhať sa prepustenia zo zaistenia, a to aj opakovane. V danom prípade nemožno postupovať ani podľa druhej vety ods. 2 ust. § 225 SSP, keďže žaloba nebola zamietnutá ale odmietnutá, súd teda vo veci nerozhodol meritórne ale procesne. So zmeškaním lehoty zákon spája právny následok straty možnosti pokračovania v uplatňovaní nároku.