K možnosti analogickej aplikácie ustanovenia § 362 ods. 2 CSP o zachovaní lehoty v prípade podania odporu na odvolací súd
Odpor podaný na inom súde, než ktorý platobný rozkaz obsahujúci riadne poučenie vydal, a ktorý nebol doručený príslušnému súdu v lehote na podanie odporu, ale až po jeho uplynutí, je odporom podaným oneskorene, ktorý musí konajúci súd uznesením odmietnuť. Je síce pravdou, že odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP), ale tento súd je oprávnený o tomto odvolaní rozhodovať. Avšak o podanom odpore proti platobnému rozkazu je oprávnený rozhodovať len ten súd, ktorý tento platobný rozkaz vydal, čo je vážna argumentácia v prospech tvrdenia aj prvoinštančného aj odvolacieho súdu. Teda za oneskorene podaný odpor je považovaný aj odpor, síce podaný v lehote, ale na nepríslušnom súde. Ak by sa argumentovalo tým, že pri odvolaní, ako oneskorene nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo podané na odvolacom súde, vyjadruje všeobecnú prezumpciu zákonodarcu, avšak o odvolaní rozhoduje odvolací súd, a preto možnosť podať odvolanie na tomto súde je legitímne. Pravidlo o zachovanie lehoty pri podaní opravného prostriedku na príslušný nadriadený súd je pri odpore z povahy veci vylúčené, nakoľko o ňom rozhoduje súd, ktorý platobný rozkaz vydal.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies