K miere konkretizácie odvolacej námietky týkajúcej sa výšky finančného zadosťučinenia z titulu zásahu do práva na ochranu osobnosti

I. Nie je dôvodnou ani odvolacia námietka týkajúca sa výšky priznaného finančného zadosťučinenia - „s odkazom na iné rozhodnutia slovenských súdov v obdobných veciach javí ako vysoká a nie celkom primeraná skutkovým zisteniam“. Citovaná formulácia je maximálne všeobecná, bez uvedenia akéhokoľvek „iného rozhodnutia súdu v obdobnej veci“, ktoré by inak posudzovalo dotknutú otázku, resp. v rozpore s ktorým by výška náhrady priznaná v súdenej veci mala byť v (diametrálnom) rozpore. Taktiež žalovaný vôbec neuvádza, ktoré konkrétne skutkové zistenia by neboli pri určení výšky náhrady okresným súdom zohľadnené, resp. (naopak) na ktoré by malo byť neprimerane prihliadané.

II. Takto vymedzená odvolacia námietka nie je nadväzne relevantne spôsobilá podmieniť konkrétny prieskum dotknutých záverov súdu prvej inštancie, vrátane k nim vedúcich úvah a východísk. Pokiaľ by krajský súd na základe vyššie citovanej všeobecnej formulácie vykonal (podrobný/štandardný) odvolací prieskum, postupoval by v rozpore nielen s bezprostredným textom zákona (osobitne § 380 ods. 1 CSP), ale nerešpektoval by samotnú podstatu sporového kontradiktórneho súdneho procesu. Navyše by neprimerane zvýhodnil žalovaného, čím by porušil elementárnu zásadu rovnosti strán sporu (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, nadväzne i čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP). Pri akceptácii takéhoto (žalovaným minimálne naznačovaného) nazerania na procesné povinnosti odvolateľa a súvisiaci postup odvolacieho súdu by sa v zásade vždy jednalo o úplný ex offo odvolací prieskum.