K limitom fakultatívneho prerušenia konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP

Správny súdny poriadok v § 100 ods. 2 písm. a) umožňuje prerušenie konania z dôvodu vyskytnutia sa predbežnej otázky. Rozumie sa tým otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie správneho súdu. V zmysle rozhodovacej praxe možno takéto prerušenie očakávať najmä v tých prípadoch, keď správny súd má pri svojom rozhodovaní posudzovať takú otázku, ktorá by inak mala byť rozhodnutá súdom v civilnom (sporovom alebo i mimosporovom) procese. Neprerušením konania a nevyčkaním na rozhodnutie v civilnom sporovom konaní by sa správny súd vystavil riziku nastúpenia neželanej situácie, keď by tú istú otázku mohli súdy (civilný a správny) posúdiť odlišne, čím by bol výrazne oslabený princíp právnej istoty. Na druhej strane však k prerušeniu konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP treba pristupovať mimoriadne citlivo, pretože v dôsledku prerušenia konania môže dôjsť k neúmernému predĺženiu správneho súdneho konania, a to až do tej miery, že táto dĺžka oslabí s rozhodnutím správneho súdu spojenú materiálnu ochranu subjektívnych práv, resp. zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP zamietol majúc zato, že ohľadne preskúmavanej právnej problematiky bola dostatočne vytvorená rozhodovacia prax tunajšieho súdu, v rámci ktorej sa správny súd náležite vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami, pričom ustálil svoj právny názor na preskúmavanú problematiku. Prerušením konania by rovnako mohla nastať situácia neprimeranej dĺžky súdneho konania, čím by na strane žalobcu došlo k ujme na jeho subjektívnych právach.