K lehote, v ktorej by malo byť rozhodnuté vo veci ochrany osobnosti
1. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako medzinárodná zmluva podlieha výkladovým pravidlám medzinárodného práva, a nie výkladovým pravidlám vnútroštátneho práva.
2. Snaha zákonodarcu maximálne urýchliť súdne konanie nemôže ísť tak ďaleko, aby predpísaná rýchlosť konania (ustanovenie lehoty na rozhodnutie súdu) mala alebo mohla mať za následok porušenie základných zásad občianskoprávneho procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie základného práva na spravodlivý proces.
Obsah práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, ktoré je súčasťou základného práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je širší ako numerické vyjadrenie času na konanie bez zbytočných prieťahov stanoveného jednoročnou lehotou. Základom pre posúdenie „primeranosti lehoty“ v zmysle tohto ustanovenia nie je abstraktná úvaha o lehote potrebnej na rozhodnutie súdu, ale sú ním vždy len konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.
3. V súdnom konaní sa skutkový základ pre rozhodnutie musí zisťovať za podmienok, ktoré žiadnu zo strán súdneho sporu nestavajú do zjavnej nevýhody vo vzťahu k druhej strane.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies