K interpretácii podmienky nemožnosti dražby nehnuteľností, ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje určitú hodnotu
Je potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 6 ZoDD, účinné od 1.6.2014, podľa ktorého dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- eur. Z uvedeného ust. vyplýva, že pri dražbe nehnuteľností má význam aj výška pohľadávky na istine v čase doručenia oznámenia o výkone záložného práva, keďže zákonodarca tu výslovne zakázal výkon dražby pri pohľadávkach na istine neprevyšujúcich 2.000,- eur. Zároveň je potrebné uviesť, že tu ide o test minima, nie maxima, čo znamená, že cieľom zákonodarcu nebolo ustáliť, že primeraná dražba je každá, na ktorú sa nevzťahuje hranica pohľadávky ustanovená v citovanej právnej norme. Samostatným dôvodom neplatnosti dražby je teda jej neprimeranosť, ktorá sa posudzuje s ohľadom na ust. § 3 ods. 1 OZ s poukazom na ústavný princíp primeranosti plynúci z čl. 1 Ústavy SR. Aj preto ust. § 3 ods. 6 ZoDD nie je vo svojej podstate reguláciou primeranosti dražby, ale reguláciou zákonnosti dražby. Ustanovenie § 3 ods. 1 ZoDD je generálnou klauzulou primeraného výkonu práva, a teda aj záložného práva.