K hodnoteniu výpovede svedka podľa jeho príslušnosti k určitej profesnej či sociálnej skupine

Pre hodnotenie dôkazov z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti) zákon nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým dôkazom priznával vyššiu pravdivostnú hodnotu alebo naopak určitým dôkazným prostriedkom dôkaznú silu úplne alebo sčasti odopieral. Na rozdiel od tzv. legálnej (formálnej) dôkaznej teórie, ktorá vopred stanovila hierarchiu dôkazov a spôsob ich hodnotenia, ponecháva ust. § 191 ods. 1CSP postup pri hodnotení dôkazov úvahe súdu. Pretože zákon určuje, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci (§ 187 CSP) nie je možné dôkaz, ktorý je z hľadiska závažnosti pre posúdenie veci významný, a ktorý bol získaný zákonným postupom označiť za nespôsobilý dôkazný prostriedok z objektívnych dôvodov. Zásade voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je v tomto ustanovení vyjadrená preto nezodpovedá taký spôsob hodnotenia, kedy je (vopred) označená za nespôsobilý dôkazný prostriedok svedecká výpoveď len preto, že svedok prináleží k určitej sociálnej alebo profesnej skupine. Samotná skutočnosť, že osoba, ktorá vystupuje v konaní ako svedok je inak k niektorej zo strán (žalovaného) v pracovno-právnom vzťahu zamestnanca ešte sama o sebe neodôvodňuje záver o nepravdivosti (nevieryhodnosti) svedeckej výpovede tejto osoby. Tento záver nemusí byť nevyhnutne logickým dôsledkom uvedenej premisy. Hodnotiaci záver o nepravdivosti (nevierohodnosti) údajov, o ktorých svedecká výpoveď podáva správu, je možné v zmysle § 191 CSP urobiť len na základe tých konkrétnych skutočností, ktoré boli v konaní zistené. Isteže s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že samotná existencia pracovno‑právneho vzťahu svedkov a žalovaného (bez toho, aby k tejto skutočnosti pristúpili ďalšie relevantné skutkové okolnosti charakterizujúce konkrétne obsah a kvalitu tohto vzťahu) sama o sebe pre posúdenie miery ich závislosti na zamestnávateľovi a pre záver o nepravdivosti (nevierohodnosti) resp. dôkaznej nespôsobilosti ich výpovedi nestačí, pretože ich nevierohodnosť sa vo vzťahu k žalovanému len prezumuje.