K formulácii výroku o nároku na náhradu trov konania
Rozhodovanie o trovách konania má dve samostatné fázy, pričom prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a druhou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Výrok o nároku na náhradu trov konania preto musí byť formulovaný jednoznačne uvedením aj výšky tohto nároku, napr. v plnom rozsahu a v prípade pomereného rozdelenia napr. percentom, či zlomkom. Súd prvej inštancie v rozpore s vyššie uvedeným však do výroku o nároku na náhradu trov konania nesprávne uviedol, že žalobca má právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (úspechu v akom rozsahu) avšak výšku tohto nároku v rozpore s odôvodnením rozsudku neuviedol.