K formulácii petitu žaloby o nahradenie prejavu vôle a k exekúcii rozhodnutia o nahradení prejavu vôle

Z citovaného ustanovenia § 137 a) CSP vyplýva možnosť domáhať sa nároku na plnenie, oproti § 80 písm. b) OSP sa neuvádza, z akého dôvodu. Žaloby na nahradenie prejavu vôle sa vždy považovali za žaloby na plnenie (porovnaj napríklad R 42/1965, 3Cz 53/73, uznesenie NS ČR 20Cdo/541/2005 z 27.10.2005). Podať žalobu o nahradenie prejavu vôle vyplýva z § 229 CSP, ktorému zodpovedalo v minulosti ustanovenie § 161 ods. 3 OSP, preto možno konštatovať, že nová právna úprava nemala za následok žiadnu zmenu pri uplatnení nárokov spôsobom, ako to v prejednávanej veci urobil žalobca. Žalobný petit smerujúci k nahradeniu prejavu vôle za žalovaného smeruje podľa názoru odvolacieho súdu k tomu, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené nie súdom, ale súdnym rozhodnutím a musí sa v ňom ukladať „vyhlásenie vôle“ (§ 161 ods. 3 OSP), resp. „povinnosť prejavu vôle“ (§ 229 CSP). To znamená, že petit musí smerovať k tomu, aby súd žalovanému uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu a ide teda o žalobu na plnenie. Skutočným zmyslom takéhoto petitu je, aby rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle sa mohli po právoplatnosti rozsudku rovno zapísať do príslušného katastra a mali za následok zmenu vlastníckeho práva. Ak by úprava § 161 ods. 3 a § 229 neexistovala, rozsudky len upravujúce povinnosť uzavrieť zmluvu, ktorá by nebola súčasťou petitu žaloby alebo súčasťou rozsudku by bolo potrebné exekučne vykonať prostredníctvom ukladania pokút, čo by bolo nehospodárne a zbytočné. Pri rozsudkoch podľa § 229 CSP žiadna exekúcia neprebieha. Právoplatnosťou rozsudku je uložená povinnosť nahradená samotným rozsudkom, t.j. okamihom právoplatnosti sa povinnosť považuje za splnenú. Na kataster sa preto podá kúpna zmluva podpísaná žalobcom a právoplatný rozsudok.