K formulácii petitu a výroku súdneho rozhodnutia v prípade žaloby podanej súčasne proti dlžníkovi aj ručiteľovi

Z hľadiska plnenia záväzku dlžníka alebo ručiteľa voči veriteľovi dochádza k rovnakej situácii, aká vzniká pri plnení záväzku niektorého zo solidárnych dlžníkov voči veriteľovi. Veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát, od dlžníka i od ručiteľa. Vo výroku rozsudku, ktorým sa zaväzuje na plnenie tak dlžník, ako aj ručiteľ musí byť preto povinnosť splniť dlh vyjadrená takým spôsobom, aby to plne zodpovedalo vzťahu dlžníka a ručiteľa, ako aj vzťahu týchto dvoch zaviazaných voči veriteľovi. Nemôže byť napr. povinnosť ručiteľa podmienená tým, že dlžník v súdom určenej lehote nesplnil povinnosť. Rozhodnutie súdu nemožno totiž viazať na podmienku, okrem prípadov, že to zákon výslovne dovoľuje. Povahe ručenia ďalej nezodpovedá, aby povinnosť dlžníka a povinnosť ručiteľa boli vo výroku rozsudku vyslovené bez určenia vzájomného vzťahu tak, ako keby išlo o oddelené záväzky. Takýto výrok by viedol k záveru, že ručiteľ aj dlžník zodpovedajú veriteľovi taktiež v delených sumách, ako je to vo vzťahu medzi viacerými dlžníkmi. Úprave ručenia nezodpovedá ani taký výrok rozsudku, ktorý vyslovuje záväzok dlžníka a ručiteľa ako spoločný a nerozdielny. So zreteľom na to, aby veriteľ nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením, hoci jedného na základe plnenia z dlžoby a druhého na základe plnenia z ručiteľského vzťahu, musí súd v záujme určitosti výroku rozsudku vyjadriť povinnosť žalovaných (dlžníka aj ručiteľa) zaplatiť veriteľovi tú istú sumu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného.