K forme výslovného prejavu poručiteľa pred svedkami, že alografný závet obsahuje jeho poslednú vôľu

I. Mylný je predpoklad súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 476b OZ považuje prejav poručiteľa, že listina (závet) obsahuje jeho poslednú vôľu, za obsahovú náležitosť závetu. Takáto požiadavka nie je z cit. ustanovenia vyvoditeľná. Práve naopak, vyplýva z neho, že poručiteľ musí závet podpísať a potom pred svedkami prejaviť, že podpísaný závet, ktorý nenapísal vlastnou rukou, obsahuje jeho poslednú vôľu. Z tohto ustanovenia jednoducho nevyplýva, že by poručiteľ musel pred svedkami závet aj podpísať. Úlohou svedkov totiž nie je dosvedčiť, že poručiteľ závet pred nimi (súčasne prítomnými) podpísal, ale len to, že poručiteľ pred nimi výslovne prejavil, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu. To je zrejmé aj z porovnania cit. ustanovenia s § 476a OZ, ktoré podpis poručiteľa vyžaduje aj na vlastnoručnom (holografnom) závete.

II. Poručiteľ musí alografný závet nielen podpísať, ale pred svedkami aj výslovne prejaviť, že obsahuje jeho poslednú vôľu. Žiada sa dodať, že ustanovenie § 476b OZ nehovorí nič o tom, akú má mať tento prejav formu, ale len to, že má byť výslovný. Poručiteľ tak môže učiniť zadosť požiadavkám kladeným zákonom aj tak, že tento prejav uskutoční v ústnej forme. Závet preto nemusí obsahovať písomný prejav poručiteľa v tomto zmysle, ale dokonca ani písomné potvrdenie svedkov, že k takémuto prejavu poručiteľa došlo. Nie je vylúčené, aby svedkovia túto skutočnosť dosvedčili aj neskôr. Musia však závet podpísať (§ 476b druhá veta OZ), a tým aj potvrdiť, že to budú oni, komu v prípade pochybností prináleží dosvedčiť, že podmienky prvej vety § 476b OZ boli splnené.