K forme obrany proti oznámeniu správcu dane o doručení podania v nesprávnej forme

I. Podľa obsahu napadnutého oznámenia „Daňový úrad Trnava týmto oznamuje, že odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru bolo správcovi dane doručené v listinnej forme. Daňový subjekt bol v horeuvedenom dodatočnom platobnom výmere poučený, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov odvolanie možno doručiť na Daňový úrad Trnava elektronickými prostriedkami. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie nebolo podané zákonom predpísaný spôsobom a nezakladá právne účinky.“

II. V súlade s ustálenou súdnou praxou i právnou teóriou predmetom preskúmania súdom v správnom súdnictve môžu byť aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú zákonom predpísané formálne náležitosti, avšak v danom prípade podľa zistenia súdu oznámenie žalovaného neobsahuje ani (formálne či neformálne) náležitosti odôvodňujúce jeho posudzovanie ako rozhodnutia o odvolaní žalobcu. Obsahom oznámenia je stručné a jasné konštatovanie doručenia odvolania v listinnej forme, ako aj skutočnosti, že daňový subjekt bol v dodatočnom platobnom výmere poučený podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z., z ktorej oznamujúci správny orgán vyvodzoval, že odvolanie pre jeho nepodanie zákonom predpísaným spôsobom nezakladá právne účinky.

III. Správny orgán zjavne neposudzoval dôvodnosť či nedôvodnosť odvolania žalobcu, akýmkoľvek spôsobom, ani negatívne, o ňom nerozhodoval, a podaniu nepriznal žiadne účinky, ani také, ktoré by zakladali jeho povinnosť predloženia veci na rozhodnutie kompetentnému odvolaciemu orgánu a povinnosť odvolacieho orgánu o ňom rozhodnúť.

IV. Vo vzťahu k podanému odvolaniu zostal správny orgán nečinný, pričom ochranu proti nekonaniu v čase podania žaloby poskytovali ustanovenia § 250t a § 250u zákona č. 99/1963 Zb. („O.s.p.“) (teraz § 242 a nasl. SSP), v zmysle ktorých sa osoba tvrdiaca, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že aj podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp. zn. I. ÚS 411/2014-11 zo dňa 13.08.2014, ktorým žalobca argumentoval na podporu svojich tvrdení, ak by sa daňový úrad odmietol zaoberať odvolaním (sťažovateľky) napriek tomu, že bolo podané riadne a včas, išlo by zo strany daňového úradu o protiprávne konanie, ktoré je nezákonnou nečinnosťou orgánu verejnej správy, pričom v takom prípade prostriedkom nápravy je žaloba podľa § 242 a nasl. SSP. Obsahové náležitosti písomnosti, zrušenia ktorej sa žalobca v konaní domáhal, nenapĺňajú definíciu pojmov rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, ochrany proti ktorým sa v zmysle § 177 ods. 1 SSP možno domáhať správnou žalobou.