K formalistickému zameneniu dovolateľom formulovaného dovolacieho dôvodu podľa § 421 s dôvodom podľa § 420 CSP zo strany Najvyššieho súdu

I. V dovolaní dovolateľ výslovne uviedol, že zastáva názor, že v konaní pred krajským súdom došlo (výlučne) k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Následne v dovolaní formuloval právne otázky, a to opätovne s ohľadom na právne posúdenie prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. d) CSP, uviedol právne posúdenie, ktoré pokladá za nesprávne, ako aj to, v čom nesprávnosť právneho posúdenia spočíva. Najvyšší súd tak v rozpore s obsahom dovolania, ako aj jeho vnútornou skladbou a v rozpore s celkovým zmyslom podaného dovolania (t. j. tým, čo dovolateľ sledoval) posúdil dovolanie len na izolovanom vytrhnutí dvoch viet z celého podania ako dovolanie podané (aj) z dôvodu zmätočnosti podľa § 420 CSP a navyše v rozpore s § 431 CSP vymedzil dovolací dôvod zmätočnosti namiesto dovolateľa, čo nie je zákonne a ani ústavne súladné.

II. Zákonom ustanovený spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov pre nesprávne právne posúdenie (§ 432 CSP), resp. pre existenciu vád zmätočnosti (§ 431 CSP) korešponduje s tým, že ide vo svojej podstate o rozdielne dovolacie dôvody, ktoré možno uplatniť pri rôznych namietaných pochybeniach popri sebe (I. ÚS 643/2017). Pokiaľ dovolateľ označí len jeden z nich, nemôže dovolací súd sám vykonať dovolací prieskum aj z hľadiska dôvodov prípustnosti dovolania zakladajúcich sťažovateľom neoznačený dovolací dôvod.

III. Riešenie v dovolaní nastolenej právnej otázky prichádza do úvahy v zásade len v rámci dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nie však v rámci dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti. Pokiaľ tak najvyšší súd urobil a v dovolaní, ktoré vyhodnotil ako podané z dôvodu zmätočnosti, formuloval odpovede na právne otázky predložené dovolateľom, jeho postup ústavný súd nemôže odobriť ako ústavne konformný.