K fikcii doručenia na adresu podľa § 106 CSP
Fikcia doručenia ako teoretická konštrukcia používaná v práve, ktorá za určitých okolností finguje právnu skutočnosť, ktorá v skutočnosti nenastala (čím sa líši od právnej domnienky, ktorá môže ale nemusí zodpovedať skutočnosti), nastupuje v prípade, ak fyzická osoba, ktorej bola doručená písomnosť do miesta, teda na adresu uvedenú v § 106 CSP túto neprevzala. Potom napriek tomu, že ak aj k skutočnému doručeniu nedošlo, pre účely príslušného konania nastupuje fikcia doručenia a adresát zásielky nie je oprávnený sa dovolávať toho, že zásielka nebola doručená, pretože právna fikcia je silnejšia ako skutočnosť. Civilný sporový poriadok tak v ust. § 111 ods. 3, ako ani v § 112 CSP teda vôbec nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval alebo nie, ale namiesto toho vychádza z presvedčenia, že pre doručenie nemôže a nesmie byť významné, kde sa adresát skutočne zdržuje a nastoľuje sa zásada, že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a že je preto povinný si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje, či jej doposielanie na adresu, kde sa v skutočnosti zdržuje. Fikcia doručenia teda nastane potom, ako sa súdu nepodarí písomnosť doručiť na adresu uvedenú v § 106 (či už uvedenú, oznámenú adresátom, alebo evidovanú v registri obyvateľstva).